Chceli by sme sa srdečne poďakovať rodine Krasňanovej za poskytnutie Histórie školy, ktorú spracovala naša bývalá kolegyňa a vynikajúca učiteľka PaedDr. Magdaléna Ježková rod. Krasňanová.

Úvod

"Všetko sa bojí času, čas sa bojí pyramíd", hovorí staré egyptské porekadlo. Čas je naozaj mocný mág. Všetko pretvára podľa svojich vlastných zákonitostí. Vo chvíli, keď sa domnievame, že prežívame niečo nezabudnuteľné, trvalé, si často ani nedokážeme uvedomiť, ako sa mýlime. Spomienky časom vypadnú z našej pamäti. Dojmy z neobyčajných i z tých najobyčajnejších udalostí blednú a strácajú sa v množstve novších zážitkov. Neraz ani viacero svedkov či účastníkov tej istej udalosti sa po čase nedokáže zhodnúť v názore na ňu. Ale nejde len o spomienky. Pred zničením alebo roztratením nie sú dostatočne chránené ani objekty, veci, pamiatky, písomnosti a iné doklady vypovedajúce o svojej dobe. Nie je to potešiteľné, ale je to tak. Ešte aj na tých pyramídach poznať zub času ... A to sa ich stavitelia naozaj prekonávali, aby svedectvo o ich dobe pretrvalo veky. Svedectvo o časoch minulých, ktorými prešla budmerická škola, som sa pokúsila pozbierať a prezentovať na tejto stránke. Podľa zachovaných tradícii bola škola v Budmericiach už v časoch feudálnych. Veľmi zaujímavé podrobnosti o budmerickej škole a jej učiteľoch v dávnych dobách píše historika budmerický rodák Ján Tibenský v diele Poctivá obec Budmerická. (s. 280-293)

Z najstarších dokumentov ...

Najstarším zachovaným písomným dokumentom v archíve školy je "Triedny výkaz dochádzky a prospechu žiactva" zo školského roku 1936/1937. V škole s názvom "Štátna meštianska škola chlapčenská v Trnave, expoz. Pudmerice" bola vtedy riaditeľkou Viera Nováková. Zaujímavosťou sú aj tieto vyučovacie predmety: Prírodospyt, Počty s jednoduchým účtovníctvom, Merba a rysovanie, Krasopis, Ručné práce chlapecké, Ručné práce dievčenské s náukou o domácom hospodárstve, Spev, Jazyk vyučovací s náukou o písomnostiach. Okrem klasifikovaných vyučovacích predmetov sa pre nás dnes zaujímavým spôsobom hodnotila "zovňajšia úprava písomných prác" (veľmi úhľadná - úhľadná - menej úhľadná - neúhľadná - nedbalá) a "chovanie" (chválitebné - uspokojivé - zákonné - menej zákonné - nezákonné). Už vtedy sa v Budmericiach vyučoval aj cudzí jazyk - nemčina.

V školskom roku 1938/1939 sa tunajšia škola  volala "Štátna meštianska škola újazdná v Pudmericiach". Za pozornosť stojí fakt, že v jednej triede bolo až 56 prvákov. A napríklad v školskom roku 1939/1940 bolo v tretej triede 62 žiakov - len chlapcov a v druhej dievčenskej triede 53 žiačok. Nezávideniahodná situácia vyučujúcich ... Svedectvom toho, že nie všetci tunajší žiaci to mali vtedy jednoduché, svedčia učiteľské záznamy, napríklad:  "týždeň pracovala v panskej záhrade", "dva týždne pomáhal pri poľnohospodárskych prácach", "otec dodatočne ospravedlnil zlú dochádzku: - otrava krvi na prste, omrzliny na nohách, pichanie v boku, ...". Zaujímavé je napríklad aj konštatovanie "... žije vo veľmi zlých sociálnych pomeroch". V školskom roku 1945/1946 je aj takýto zápis triedneho učiteľa: " V januári nechodil do školy pre nedostatok obuvi".  Niekedy žiak dostal "dovolénú na dvanásť dní pre poľné práce". Za povšimnutie stoja napríklad hodnotenia žiakov  typu: - nadaná, ale apatická duša, - nadaný, ale dušou málokedy účastný, - škola mu je príťažou a nič ho nezaujíma alebo: - usilovný a slušného chovania". O tom, že nielen dnes, ale aj vtedy boli z detí šibali, svedčia takéto zápisy v triednom výkaze zo školského roku 1940/1941: "luhal", "behá v pozdných večerných hodinách okolo krčmy", "svojvoľne opustil vyučovanie", "zhoršená známka z mravov pre účasť na tanečnej zábave"," z chovania má neuspokojivé pre vzbúdzanie žiakov do blízkeho okolia medzi Jabloncom a Pudmericami do tzv. Trnkovice", "dotaz od okresného súdu pre pytliactvo", "žiačka prepisovala známky po oprave učiteľom", "vykázaný pre nedbalú dochádzku", "kynožil ovocné stromy", "chovanie málo uspokojivé pre nemravnú knihu a nemravný dopis", "fajčil, založil oheň pred stodolou, z domu bral cigarety a zápalky. K týmto nepovoleným činom zvádzal aj iných žiakov a konal to opätovne vzdor poučeniam a iným zákrokom.". Mnohé z toho, čoho sme svedkami aj dnes. Naozaj nič nové pod slnkom.

Staré školy

V školskom roku 1939/1940 tu bola "Štátna meštianska škola obvodová", v školskom roku 1940/1941 "Štátna meštianska škola v Pudmericiach (riaditeľom školy bol Jozef Markovický), v školskom roku 1945/1946 "Päťtriedna štátna ľudová škola v Pudmericiach" (riaditeľ P. Urbánek) a zároveň aj "Štátna slovenská meštianska škola obvodná v Pudmericiach.

V priebehu školského roka sa prešlo (po oslobodení) z vyučovania nemčiny na vyučovanie ruského jazyka ako povinného predmetu.

V školskom roku 1950/1951, vtedy to už bola Národná škola v Budmericiach (riaditeľ P. Urbánek), v triednom výkaze na prvom stupni pribudol "Soznam nacvičených básní" a "Soznam nacvičených piesní" v priebehu školského roka.

V 50-tych rokoch sa možno v triednych výkazoch dočítať, prečo sa v niektorých dňoch nevyučovalo, napríklad: "prerušenie vyučovania pre veľké mrazy", "lekárska prehliadka učiteľov", "pomoc JRD", "zber zemiakov", "zber fazule", "prerušenie vyučovania pre veľké záveje", "oslava Deda Mráza", "zbieranie mandeliniek". 

Najdlhšie pôsobila v učiteľských službách v Pudmericiach (po roku 1949 už v Budmericiach) učiteľka pani Mária Krajčovičová, tunajšia rodáčka, ktorá ako elementaristka učila v najnižších ročníkoch a dávala deťom základy vedomostí pre ich budúce napredovanie. Za štyridsať rokov  pôsobenia v Budmericiach jej rukami prešlo veľa generácií. Učila za riaditeľovania P. Urbánka, J. Závodského, J. Kállayho, Š. Javorského a za pôsobenia Emila Drgoňa odišla na zaslúžený dôchodok.

Zlúčenie škôl

K zlúčeniu oboch škôl pod jedno riaditeľstvo s názvom školy "Deväťročná škola Budmerice" došlo v roku 1951. Riaditeľom bol stále P. Urbánek. Od roku 1953 bola škola premenovaná na "Osemročnú strednú školu v Budmericiach" a riaditeľom bol Jozef Závodský.

             Po ňom až do roku 1963 bol riaditeľom Juraj Kállay. Do roku 1974 riaditeľoval Štefan Javorský. V školskom roku 1974/1975 nastúpil za riaditeľa Emil Drgoň. S malou prestávkou pôsobil až do roku 1999. Tri roky medzi tým bola riaditeľkou Jarmila Bučková(1991-1994). Od roku 1999 je riaditeľom školy Ľudovít Arvay.

Zo spomienok učiteľky ...

Zo spomienok dlhoročnéj učiteľky Žofie Gašparovičovej vyberáme: Prvýkrát som sa na budmerickú školu prišla pozrieť cez prázdniny v roku 1960. Prišla som z Galanty so svojím otcom na motorke. Prihlásila som sa u vtedajšieho riaditeľa Kállaya. Poukazoval mi triedy školy, ktoré boli rozmiestnené vo viacerých budovách, ak sa dobre pamätám asi na štyroch miestach. Boli to staré budovy so starým zariadením.

V tom istom roku 1960 sa začala stavať nová budova školy a do jedného roka bola aj postavená. Druhý stupeň našej Osemročnej strednej školy bol odvtedy v tejto novej budove, ktorej sme hovorili "horná" a prvý stupeň bol v budove postavenej skôr (dnešný Dom sociálnych služieb), ktorej sme hovorili "dolná". V novej budove školy sme boli radi, lebo sme mali všetky triedy po kope. Čas uletel - jeden školský rok sa striedal s druhým - riaditeľa Kállaya vystriedal Š. Javorský. Učila som zemepis a dejepis. Na tie predmety som mala aprobáciu, ale niekedy som učila aj iné predmety. Na zemepise som používala na tie časy novinku, obrysové mapky, s ktorými potom žiaci pracovali. Spočiatku sme mali triedy rozdelené na dievčenské a chlapčenské. Žiakov sme mali veľa. V triedach bolo aj tridsať až štyridsať detí, v jednom ročníku aj tri triedy A, B, C. Už sa zdalo, že nám nebude stačiť ani nová škola, no po 80-tych rokoch sa začal počet žiakov znižovať. Na každú vyučovaciu hodinu sme si povinne písali prípravy, v ktorých dominoval výchovný cieľ. Občas nás navštívili aj inšpektori. V tých časoch platilo oslovenie súdruh-súdružka, preto aj nás žiaci oslovovali súdruh učiteľ, súdružka učiteľka a aj my spolu so žiakmi súdruh riaditeľ. Aj keď sa učitelia na škole dosť často menili, ja som budmerickej škole zostala verná po celých dlhých tridsať rokov. Zažila som troch riaditeľov školy, naposledy ním bol Emil Drgoň. Teraz už som na dôchodku, a keď prechádzam okolo "mojej školy", vynára sa mi množstvo spomienok. Dnes sa mi už aj tá nová škola zdá stará, hoci bola postavená len pred pár rokmi. Tak si už len pomyslím na verše klasika: "...ale tie hviezdy predsa svietili a pekný život tie kvety žili, a diamant v hrude nezhnije" (Sládkovič).

Najdlhšie pôsobiacim riaditeľom bol ...

Najdlhšie pôsobiacim riaditeľom našej školy bol Emil Drgoň. Učil 37 rokov a z toho funkciu riaditeľa vykonával 22 rokov. Jeho zásluhou sa v Budmericiach na vysokú úroveň dostali nielen vzdelávanie, ale aj kultúra a osveta. Ako riaditeľ Osvetovej besedy získal hudobníka zo SND, ktorý viedol hudobný kurz pri Osvetovej besede. Žiaci sa učili hrať na akordeón, klavír, flautu i gitaru. Na cvičenie využívali priestory školy. Istý čas od roku 1995 sa naša škola zaradila medzi nemnohé školy na Slovensku, na ktorých sa vyučovali až štyri cudzie jazyky - ruský, francúzsky, nemecký a anglický. Francúzština sa popri povinnej ruštine učila už od roku 1974 ako nepovinný predmet najprv v popoludnajších hodinách, neskôr ako povinne voliteľný predmet nepretržitých 25 rokov až do roku 1998. Naši žiaci aj keď boli z vidieckej školy, dosahovali pozoruhodné úspechy na súťažiach a olympiádach nielen v rámci okresu, ale i kraja a celého Slovenska.

 Počas pôsobenia Emila Drgoňa vo funkcii riaditeľa školy nastal aj veľký rozvoj mimoškolskej činnosti. Existovalo veľa rôznych krúžkov, ktoré viedli učitelia po vyučovaní, vo svojom voľnom čase a bezplatne. Zanietená práca vedúcich a detí v krúžkoch sa taktiež prejavila peknými úspechmi nielen na regionálnej, ale i celoslovenskej úrovni. Členovia šachového krúžku postúpili až do celoeurópskej súťaže. V budmerickej škole od napamäti pracoval aj spevácky zbor. Na dobrej úrovni pracoval krúžok archeologický, ktorý sa tešil veľkej pozornosti Archeologického ústavu  SAV v Nitre. Žiaci spoznávali praveké dejiny Budmeríc a okolia a veľa pozoruhodných nálezov odovzdali do AÚ SÁV v Nitre. Emil Drgoň ako riaditeľ školy a učiteľ telocviku počas celého svojho pôsobenia na škole viedol športovo - branné krúžky, ktorým sa neprestal venovať ani po odchode do dôchodku v roku 1999. Jeho zverenci až doteraz získavajú množstvo trofeí a medailových umiestnení aj na celoslovenských súťažiach.   

Za jeho pôsobenia bola v roku 1975 otvorená školská družina, ktorá bola umiestnená v "dolnej" škole. V roku 1979 dostala družina novú budovu, kde sa našlo aj miesto pre telocvičňu, školskú jedáleň a materskú školu.

Problémy s vykurovaním školských objektov vyriešil riaditeľ školy vybudovaním plynofikácie v roku 1984.  Jeho záujem o školu neustal ani po odchode do dôchodku.

V školskom roku 1999/2000 činnosť školy pokračuje pod novým vedením. Riaditeľom školy sa stal Ľudovít Arvay z Modry a jeho zástupkyňou je Mária Drgoňová, ktorá na škole pôsobí od roku 1988.

Kompletnú históriu aj s obrázkami si môžete pozrieť, ak si stiahnete nasledujúci súbor

Historia.docx