Škola smerujúca k hodnotám

Dôležitým aspektom vzťahu človeka k svetu sú hodnoty. Práve hodnoty sú dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje naše konanie a rozhodovanie. Každý z nás je jedinečný, ovplyvňujú ho iné podnety, vzťahy, skúsenosti a tak si vytvárame  svoju vlastnú, individuálnu hierarchiu hodnôt.

Strata identity - našich tradícií, stálosti, či ideálov,  spôsobuje, že život človeka je naplnený strachom, obavou z budúcnosti, ale i z druhých ľudí. Rastie násilie, kriminalita. Prevládajúcim životným štýlom je egoistický individualizmus, kedy sa človek sústreďuje hlavne na svoj osobný prospech, pôžitky, materiálne bohatstvo, získanie moci a spoločenskej prestíže.

V súvislosti s problematikou formovania hodnotového systému človeka je namieste otázka: “Čo a kto vplýva na kvalitu hodnôt detí a mládeže? Ako je možné ovplyvniť, aké hodnoty si mladý človek osvojí?”

K ich formovaniu prispieva osobná skúsenosť, poznatky a informácie, nezastupiteľné miesto majú postavy v živote človeka, ku ktorým vzhliada (rodič, učiteľ, celebrita a pod.). Nesmieme zabudnúť aj na vplyv ideí a noriem prezentovaných spoločenskými inštitúciami, s ktorými človek svoje postoje stotožňuje. Dôležité miesto má rodina, média a celá spoločnosť, v ktorej človek žije. Značnú časť dňa deti a mládež trávia aj v školách, preto práve edukačný proces a učitelia zohrávajú významnú rolu.

Žiak sa má v škole okrem poznatkov a informácií aj rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť, byť pripravený prevziať na seba zodpovednosť, pracovať v skupine,   naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie, chrániť si zdravie, rešpektovať všeľudské etické hodnoty.

Výchova k hodnotám je  zastúpená vo vzdelávacích oblastiach:

• Človek a spoločnosť - rozvíja sa cez predmety prvouka, vlastiveda, dejepis, geografia a občianska náuka.
• Človek a hodnoty - etická výchova, náboženská výchova.
• Osobnostný a sociálny rozvoj - prierezová téma, ktorej cieľom je osobnostný a sociálny rozvoj žiaka/žiačky predovšetkým v oblasti postojov a hodnôt
• Triednické hodiny - jedinečný priestor na intenzívnu skupinovú otvorenú komunikáciu a spoluprácu.

Zmyslom výchovno-vzdelávacieho procesu je zameriavať pozornosť na hodnoty, ktoré umožnia žiakom plnohodnotný život na báze spolupráce, empatie, altruizmu a pomoci.

Výchovno-vzdelávací proces by mal:

• vytvárať atmosféru dôvery a bezpečia na základe úcty a rešpektu k sebe a iným,
• rešpektovať práva detí a začleniť ich  do školských vzdelávacích programov,
• rozvíjať kľúčové kompetencie žiakov, t.j. zručnosti a spôsobilosti tak, aby preukázali svoje vedomosti a postoje v oblasti ľudských práv bez rozdielu,
• učiť žiakov zodpovednosti, povinnosti, tolerancii, spravodlivosti a rešpektovaniu práv iných,
• rozvíjať kritické myslenie,
• formovať hodnotovú orientáciu žiakov,
• podnecovať účasť žiakov vo veciach, ktoré sa ich týkajú,
• orientovať výchovu na scitlivenie tém, ktoré sa žiakov zdanlivo netýkajú,
• podporovať participáciu žiakov aj rodičov na chode školy,
• viesť žiakov k aktívnej účasti v školskej žiackej rade, pri voľbe detského ombudsmana školy a pod.,
• uplatňovať zážitkové metódy vyučovania.

V slovenských školách dodnes prevláda hlavne informačno-receptívna vyučovacia metóda. Takáto cesta výchovy k hodnotám je neefektívna. Moderné a najmä účinnejšie je vtiahnuť dieťa do problematiky netradičným spôsobom, aby sa samé naučilo triediť nové informácie na podstatné a potrebné vs. nepodstatné a nepotrebné, a zamýšľalo sa nad ich využitím v živote.

Poznávaciu motiváciu priaznivo ovplyvňuje pozitívna, demokratická klíma v triede a škole,  možnosť hovoriť o svojich názoroch a predstavách, objavovať a skúšať nové veci v uvoľnenej a priateľskej atmosfére, interaktívne hry, zapojenie žiakov do mimovyučovacích aktivít napríklad organizovaním besied, prednášok, záujmovou činnosťou, exkurziami, návštevou kultúrnych podujatí, výchovných koncertov, charitatívnymi podujatiami, spoluprácou s občianskymi združeniami a mimovládnymi organizáciami, nástenkami a pod.

            Práca s deťmi a mládežou si okrem iného vyžaduje tiež vysoké nároky na profesionalitu, pedagogický takt a sebaovládanie, čím sa predpokladá účinné a cieľavedomé ovplyvňovanie mladej generácie. Preto je potrebné zamerať pozornosť tiež na rozvoj kompetencií zamestnancov, ich priebežné vzdelávanie, zabezpečenie podporujúceho prostredia pre ich činnosť, napomáhanie v inovatívnych aktivitách, ktoré do školy prinášajú, ale tiež poskytnutie personálnej podpory vo forme spolupráce s multidisciplinárnymi tímami a spolupracujúcimi organizáciami.